Zdravý životný štýl by mal byť známkou dlhého a kvalitného života. U niektorých to tak ale nie je. Prečo?

 

Neoznačil by som sám seba za cholerika alebo človeka, ktorý sa dokáže ľahko rozčúliť.

Sú však životné situácie, kedy sa neudržím a začne mi stúpať tlak a priamo úmerne s tým aj rozhorčenie v mojom hlase. Jednou z týchto situácii je, keď mi niekto (na prvý pohľad nezdravý) začne rozprávať o tom, že zdravý životný štýl je zbytočne nadhodnocovaný, pretože pozná ľudí vo svojom okolí, ktorí žili zdravo a aj tak ochoreli na nejakú ťažkú chorobu, prípadne zomreli v mladom veku.

Nedorozumenia ohľadne zdravého životného štýlu

Vývoj trendov posledné roky ukazuje, že zdravý životný štýl naberá na popularite.

Možno to vidieť na množstve nových športových centier, ktoré vyrástli, na rôznych nových športoch, ktoré sa stali populárne, množstve BIO potravín a obchodov so zdravou výživou a podobne.

Keď som začínal cvičiť, počas celého roka bolo možné vídať v posilke pár známych tvárí. Hŕstka nových nadšencov sa objavila väčšinou 2. januára a do konca mesiaca sa vytratili. Zvyšok roka boli posilňovne (na dnešné pomery) pomerne prázdne.

Dnes je však situácia iná. Fitnes centrá, športové centrá a posilňovne pravidelne počas celého roka naberajú nových členov a aj keď nie všetci vytrvajú, veľa z nich zostáva.

Rovnako to súvisí aj s rozvojom výživových poradcov a spomínaných obchodov so zdravou výživou, kedy je možné vidieť 2-3 takéto obchody na jedno menšie mesto.

V skratke – záujem je. A narastá.

Tak isto je možné v nákupných centrách pozorovať, že čoraz viac ľudí sa objavuje v obchodoch so športovými potrebami a oblečením. Okrem toho je možné pozorovať aj na ulici ľudí, ktorí chodia oblečení v športovom oblečení, aj keď zjavne práve nešportujú. Príde mi to síce trochu úchylné (pyžamo si tiež nikto neoblieka do práce len preto, že je to pohodlné), ale tiež z toho možno vycítiť záujem o šport a zdravý životný štýl celkovo.

Kam tým všetkým mierim?

Z opísanej situácie by mohol laik ľahko dedukovať, že všetci títo ľudia žijú zdravo. Že každý, kto navštevuje fitko, zumbu alebo skupinové lekcie CrossFitu, musí automaticky získať odolnosť voči všetkým bolestiam a ten, kto chodí na konzultácie ku výživovému poradcovi, musí mať automaticky nepriestrelný štít voči chorobám.

Ak potom niekto z ľudí, ktorí vedú zdravý životný štýl, ochorie alebo zomrie, je jednoduché ukázať na neho prstom a povedať: „Aha, ten žil zdravo a aj tak mu to nepomohlo. Kašlať na to, dám si ešte jeden koláč.“.

 

Tu sa konečne dostávam k jadru toho, čo vidím ako veľký problém.

Nie každý, kto vedie „zdravý životný štýl“ je aj zdravý.

Súvisí to s jednou jedinou vecou, pri ktorej vždy každá jedna vec začína a končí.

Vedomosť.

 

Ak si človek prečíta niečo v časopise alebo internetovom portáli s aktualitami a uverí tomu bez toho, aby pátral po logických súvislostiach, prípadne overení v praxi, stroskotá.

Osobne sa Vám preto snažím prinášať poznatky, ktoré sú nie len overené súčasnou vedou, ale aj praktickými skúsenosťami a preukázateľnými výsledkami, či už na mne alebo mojich klientoch.

Nie je totiž zdravý životný štýl ako zdravý životný štýl.

Ukázať na niekoho, koho ste videli v obchode v bežeckom oblečení, ako si kupuje nízkotučný jogurt a celozrnnú bagetu a povedať „On žije zdravo!“, by bol omyl.

Zdravo nežije ten, kto holduje dlhým behom. Písal som o tom už minule. Dlhé behy a dlhý kardio tréning je to najhoršie, čo môžete pre seba urobiť. Okrem starnutia mozgu, zhoršujete svoju inzulínovú senzitivitu, od ktorej závisí to, či budete po pláži chodiť pyšne alebo radšej zostanete na izbe.

Zdravo nežije ten, kto si kupuje nízkotučné výrobky. Je mi ľúto, keď vidím, že aj v roku 2016 niekto stále verí tomu, že každý tuk je zlý a kupuje si odtučnené výrobky. Tuk je potrebný na množstvo biologických procesov v organizme. Okrádať telo o príjem tuku je ako chcieť od auta, aby Vás dopravilo do práce za to, že ho umyjete. Ak mu nedáte potrebné palivo, neposlúži Vám.

Zdravo nežije ten, čo chodí na zumbu a aerobic. To, že sa niekto ukáže raz za týždeň na zumbe a spotí sa, neznamená, že robí niečo dobre. Zumba patrí do kategórie rozvláčneného kardia. Adaptácia na tento druh záťaže je rýchla a výsledky zanedbateľné.

Zdravo nežije ten, čo chodí na korčule a bicykel. Najčastejšie sú to ľudia, ktorí tieto prostriedky využívajú na to, aby sa rýchlejšie dostali k pivu a Kofole v najbližšej krčme. To snáď netreba komentovať.

Zdravo nežije ten, čo chodí k výživovému poradcovi, ktorí mu predpíše jesť pravidelne v malých dávkach a sústrediť svoje raňajky na nálož sacharidov z celozrnných výrobkov a večer už iba šalát, aby sa sacharidy neukladali do tuku. Nie je to totiž spôsob, akým funguje naše telo a hormonálna sústava.

Zdravo nežije mamička, ktorá vždy vykúpi BIO obchod a pritom 90% z toho tvoria zdroje sacharidov a 10% umelé sladidlá, ktoré potom použije na ultra zdravý mega BIO hipster raw koláč, ktorý spravila zo zvyšku nákupu.

Zdravo nežije vegetarián a ani jeho kamarát vegán, ktorý sa ho už nejaký čas snaží naviesť na správnu cestu, pretože obaja sa sústredia na zlý druh potravín (vegetarián napríklad môže čokoládu a vegán pečivo) a okrem toho je ich stravovanie deficitné na dôležité látky.

Zdravo nežije ten, kto začína ráno miskou ovocia, pretože potom ide väčšinou behať, na obed si dá šalát a po príchode večer domov zlikviduje všetky zásoby čokolády a upadne do depresie, že zase zlyhal a neovládol sa. A aj keby zostal iba pri tej miske ovocia na raňajky, pokiaľ nie je serióznym športovcom, sabotuje svoje zdravie.

A takto by som mohol pokračovať stále.

Zdravá strava si vyžaduje viac komplexnosti ako iba na oko ideálny príjem ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov. Zdravá strava je komplexnejšia ako jednoduché konštatovanie o tom, že vláknina je vhodná pre všetkých a vždy, pretože to nie je pravda. Skutočne zdravá strava je založená na vytvorení krehkej rovnováhy v tele a jej následnej podpory prostredníctvom správnej stratégie.

Zdravé športovanie si vyžaduje znalosť o tom, ako funguje ľudské telo, ako získať z tréningu tú správnu hormonálnu odpoveď a netrápiť telo zvýšením kortizolu na týždeň po ukončení tréningu. Tréning ale zároveň musí baviť a prinášať dostatočné výsledky, aby sa človek na tréning tešil a aby z neho vyťažil maximum.

A na to všetko treba vedomosť.

Preto som rád, že práve Vy čítate tento článok. Získavate totiž náskok pred ostatnými v podobe vedomostí, ktoré stoja na pevnom a reálnom základe, ktorý pochádza z výsledkov a znalostí. Vedomostí, ktoré Vám pomôžu dosahovať progres v akejkoľvek oblasti života.

Pretože progres je merítkom. Nie slepé nasledovanie neúčinných postupov.

Dosahujte pokrok prostredníctvom stratégie, ktorú môžete rýchlo a jednoducho zaradiť do svojho života.

Ak ste v článku našli užitočné informácie a páčil sa Vám, dajte stránke Progress Culture na Facebooku „páči sa mi to“ a zdieľajte ho so svojimi blízkymi. Informácii bude oveľa viac.

-Miroslav Provazník

V prípade záujmu dostávať všetky novinky priamo do Vašej e-mailovej schránky, vyplňte nižšie, prosím, svoje meno a e-mailovú adresu.