Všetko, čo potrebujete vedieť pred začatím prerušovaného hladovania.

V minulej časti sme si povedali, čo to vlastne prerušované hladovanie je a aké výhody poskytuje.

Zároveň som Vám načrtol základné 4 typy neurotransmiterových dominancii, ktoré podľa môjho názoru ovplyvňujú to, ako sa na prerušovanom hladovaní budete cítiť a či bude pre Vás vhodné.

V dnešnej časti sa pozrieme na zvyšné 3 otázky, ktoré by ste si mali položiť a zároveň Vám uvediem vlastný postoj k prerušovanému hladovaniu, ktorý Vám môže slúžiť ako inšpirácia, pri rozhodovaní sa pred začatím s prerušovaným hladovaním.

Prerušované hladovanie – otázka #2: Ako som na tom s hladom?

Logická otázka, ktorú by si mal každý položiť ešte predtým, než začne uvažovať o prerušovanom hladovaní.

Ak ste totiž boli bez jedla dlhšie ako 2 hodiny naposledy na školskom výlete pred 20 rokmi, keď Vám spolužiak ukradol horalku, nebude rozumné skočiť rovno do 18 hodinového hladovania 7 dní v týždni. Mohlo by sa totiž stať, že čoskoro budete čeliť obvineniu z ublíženia na zdraví.

Ak preto cítite, že prerušované hladovanie je niečo, čo by Vám vyhovovalo, ale nemáte dostatočné skúsenosti s hladovaním, začnite zľahka a pomaly. Skúste vynechať napríklad desiatu alebo olovrant. Neskôr posuňte raňajky o 2-3 hodiny oproti bežnému času a následne ich vynechajte úplne. Ak nevečeriate, skúste začať zaraďovať aspoň nejakú ľahkú večeru.

Budete mať tak možnosť nabrať skúsenosti s pocitom hladu (a v niektorých prípadoch s večeraním) a pripraviť svoje telo na nový režim.

Prerušované hladovanie – otázka #3: Ako som na tom s apetítom?

Podľa môjho názoru zásadná otázka. Existujú totiž ľudia, ktorí majú prirodzene nízky apetít. Dokonca existujú ľudia, ktorí majú prirodzene nízky apetít a venujú sa nejakému športu.

V takomto prípade sa totiž ľahko môže stať, že Vám časové obdobia hodovania nebude postačovať na to, aby ste prijali dostatok jedla na opravu tela a regeneráciu.

Pri jednom z mojich experimentov s prerušovaným hladovaním som počas periódy bez jedla zaraďoval menšie dávky jedla, ako som potreboval a výsledkom bola nedostatočná regenerácia a pokles výkonnosti na tréningoch, ale aj v bežnom živote. Je to logické, ja viem, ale veľa ľuďom táto časť práve uniká.

Je dôležité uvedomiť si, že neplatí pre každého jedinca to, že ak bude 18 hodín bez jedla, tak následne za 6 hodín do seba natlačí všetko, čo jeho telo potrebuje. Jednou z príčin môže byť aj nedostatočné trávenie. Ďalšou však aj to, že psychologický profil jedinca mu neumožňuje zjesť na posedenie 300 gramový steak alebo stráviť večer iba pri jedle.

Tak isto môže nastať aj opačná situácia – atlét, ktorý má 100kg a 6% podkožného tuku. Keď si ho predstavíte, tak určite Vás napadne, že jeho apetít je obrovský a potreba jedla zvýšená. Na čo ho potom trápiť? Tu je však potrebné nezamieňať si zvýšenie apetítu kvôli zvýšeným fyzickým nárokom, so psychologickým hladom znudeného úradníka, ktorý potrebuje 4 svačinky, aby prežil do obeda.

Prerušované hladovanie – otázka #4: Ako som sa stravoval doteraz?

Čiastočne to súvisí s bodom #2.

Jednou z vecí, ktoré by mal človek túžiaci po prechode na prerušované hladovanie zvážiť, je jeho skúsenosť s hladom.

Druhá vec sa týka stravovania všeobecne.

Takže nazrite hlboko do seba a zhodnoťte svoje stravovanie doteraz.

Pozostáva Vaša strava z 90,000 gramov sacharidov za deň a Vaša konzumácia jedál je častejšia ako návšteva toalety? V takom prípade by ste mali riešiť určite iné problémy, ako to, či začať s prerušovaným hladovaním.

Nenarážam iba na psychickú náročnosť prechodu z klasického stravovania na prerušované hladovanie. Narážam najmä na to, že pri klasickom stravovaní, ktoré je zložené z priemyselne spracovaných jedál, z rýchleho občerstvenia a kúpaní tela v glukóze, sa v tele hromadia toxíny.

Ak si spomínate, na začiatku som hovoril o tom, že jednou z výhod prerušovaného hladovania je aj prirodzená detoxikácia tela. Ak preto začnete svoje telo nárazovo detoxikovať, môžete sa stretnúť s nežiaducimi príznakmi detoxikácie, ktoré Vám môžu výrazne skomplikovať bežné fungovanie.

Tak isto je nutné zvážiť aj Vaše skúsenosti so zmenami stravovacieho režimu. Opäť, ak chcete prejsť na prerušované hladovanie z klasického stravovania, kde je „všetko dovolené“, mohol by Vám striktný režim spôsobovať problémy.

Začnite preto radšej s postupným zaraďovaním zmien a nenásilnej premene Vášho súčasného stravovania.

Okrem týchto základných 4 otázok existujú aj rôzne iné kontraindikácie (napr. alkoholizmus, obezita atď.), ktoré s prerušovaným hladovaním dohromady nejdú.

Navyše, prerušované hladovanie musí vyhovovať Vašim cieľom a životnému štýlu.

Ja osobne som bol na začiatku z prerušovaného hladovania nadšený, pretože nemám prirodzene vysoký apetít a byť určitú dlhšiu dobu počas dňa bez jedla mi nikdy nerobilo problém.

Pravda je však taká, že mi prerušované hladovanie ako dlhodobá stravovacia stratégia nevyhovuje.

Nie je totiž kompatibilná s mojimi cieľmi, pretože nie som schopný náročné tréningy uregenerovať, ak jem iba 6 hodín denne.

Nie je kompatibilná ani s mojim psychologickým profilom, pretože aj keď sa mi podarí dostať do seba všetko potrebné jedlo počas 6 hodín hodovania, nevyhovuje mi fakt, že musím 6 hodín z dňa iba jesť a pripravovať si jedlo.

Nie je kompatibilná ani s mojim životným štýlom, pretože trénujem vždy v dopoludňajších hodinách a popoludnie, prípadne večer trávim s priateľkou a aj keď spoločne varíme radi, nie je to jediná aktivita, ktorú by sme chceli počas nášho stretnutia robiť.

A nie je kompatibilná ani s úrovňou môjho podkožného tuku, pretože ten sa snažím mierne navýšiť (o tom možno nabudúce) a prerušované hladovanie ma vždy pošle na úroveň kulturistu večer pred súťažou.

Napriek tomu však prerušované hladovanie zaraďujem v rámci určitých cyklov, ktoré majú však veľmi špecifické pravidlá.

Prerušované hladovanie je forma stravovania, kedy sa určitá časť dňa (spravidla 18-20 hodín) vyhradí na postenie (prijímajú sa iba tekutiny). Nasleduje 4-6 hodín hodovania, kedy sa prijíma dostatočné množstvo jedla. Prerušované hladovanie poskytuje množstvo výhod od prirodzenej detoxikácie, až po zlepšenie úrovne energie a zdravia. Ako dlhodobá stravovacia stratégia však nemusí vyhovovať každému, kde za 4 hlavné indikátory považujem neurotransmiterovú dominanciu, skúsenosti s hladom, úroveň apetítu a stravovacie stratégie používané jedincom doteraz.

Ak chcete využívať stravovaciu stratégiu prispôsobenú Vašim cieľom, ktorej súčasťou môže (ale aj nemusí) byť prerušované hladovanie, nechajte ma naučiť Vás, ako zvoliť tú správnu stratégiu pre seba.

-Miroslav Provazník

Ak ste v článku našli užitočné informácie a páčil sa Vám, dajte stránke Progress Culture na Facebooku „páči sa mi to“ a zdieľajte ho so svojimi blízkymi. Informácii bude oveľa viac.

V prípade záujmu dostávať všetky novinky priamo do Vašej e-mailovej schránky, vyplňte nižšie, prosím, svoje meno a e-mailovú adresu.