Ako začať s tréningom s nulovou skúsenosťou? Aké problémy číhajú na úplných nováčikov? Poučte sa z mojich chýb.

Rok 2004 bol pre mňa prelomový. Začínal som s tréningom v posilňovni (vtedy to ešte nebolo ani fitnescentrum). S myšlienkou začať s posilňovaním som sa pohrával už nejaký čas predtým. Vždy to ale stroskotalo na tom, že som nemal chuť ísť sám do neznámeho prostredia fitnes centra a nevedel som ako začať cvičiť.

Niekedy vo februári 2004 mi zavolal kamarát, či by som s ním nechcel začať cvičiť, že bol v jednej posilňovni a kúpil si permanentku. Bol to pre mňa ten chýbajúci impulz a nadšene som súhlasil. Dohodli sme sa a za pár dní som vyrazil na svoj prvý tréning.

Pamätám si to takmer do detailu. Bola zima, všade sneh a vyrazili sme cvičiť večer okolo 17:00. Keď sme prichádzali ku posilňovni, začal som pociťovať nervozitu, ktorá sa s každým krokom ku vstupu iba zvyšovala. Keď sme prišli do úzkej uličky, ktorá zároveň predstavovala aj šatňu, počul som cinkanie železa, funenie, hudbu a hrubé hlasy konverzujúcich.

Ani neviem ako som sa prezliekol a vydali sme sa s kamarátom cvičiť. On už mal výhodu, pretože tam párkrát predtým bol. Ale čo ja? Teraz s odstupom času môžem povedať, že som mal väčšiu trému ako pred maturitou.

Našli sme správcu, kúpil som si od neho permanentku a začal cvičiť. Respektíve začal som sa obzerať okolo seba. Bola to relatívne malá, pivničná posilňovňa. Ako môžete vidieť na obrázku, vybavením dávala jasne najavo svoj vek a že už niečo za sebou má. Čo bolo na nej čarovné, bolo to, že tam chodili tí najväčší a najsilnejší ľudia z nášho mesta.

Ako som sa tak začal okolo seba rozhliadať, pociťoval som ešte väčšiu nervozitu. Mal som 54 kg a okolo mňa boli ľudia, ktorých noha vážila toľko čo ja. Činky naložené takmer až po okraj a všetci vyzerali pri cvičení prirodzene. Ja som nevedel, kde začať.

Pridal som sa v trénovaní ku kamarátovi a spoločne sme si prešli nejaké starodávne stroje, ktoré boli k dispozícii. S činkami sme jednak trénovať nevedeli a jednak boli všetky obsadené 120 kg mamutmi, ktorí boli síce priateľskí, ale to som zistil až po nejakom čase.

Po príchode domov som sa rozhodol, že chcem byť silnejší a chcem vyzerať lepšie. Dal som si preto na večeru 6 toastov s Nutellou (o chybách v mojom stravovaní by som mohol písať ďalšie hodiny) a išiel spať. Respektíve prehadzovať sa. Jednak som bol rozrušený z nového zážitku a jednak pomaly a postupne nastupovala svalovica, ktorá sa stupňovala počas celej noci. Takže som nespal.

Po zazvonení budíka som sa ale cítil nadšený a keď sa mi podarilo po 15 minútach odkrývať do kúpeľne, povedal som si, že toto telo, ktoré mám, bude už vždy iba lepšie.
Začal som teda s pravidelným tréningom a hneď som narazil na dva problémy. Jeden sa týkal mňa a druhý kamaráta.

Mojim osobným problémom bolo to, že som absolútne nevedel ako cvičiť. Nevedel som ako postupovať, ani čo robiť. Začal som teda prirodzene pozerať na tých skúsených a kopírovať to, čo robili oni. Neviedlo to ale takmer nikam. Vtedy som nevedel prečo, ale dnes odpoveď mám.

Oni ako skúsení cvičenci mali zvládnutý motorický návyk daných cvikov, vedeli ako správne aktivovať jednotlivé svaly a nezaťažovať kĺby a úpony. Okrem toho, prešli si základmi tréningu, na ktoré už mnohí z nich zabudli a používali pokročilé metódy a techniky. Toto a kombinácia anabolických steroidov, ktoré užívali, viedlo k tomu, že výsledky mali a keď som sa ich snažil kopírovať, stroskotal som.

Druhým problémom bolo to, že po nejakom čase kamarát začal vynechávať tréningy. Rovnako som vtedy netušil, prečo tomu tak je. Dnes Vám to môžem, na základe mojich štúdii ľudského mozgu a správania, prezradiť.

Prvým spúšťačom bolo to, že intenzívny tréning viedol k preťaženiu centrálneho nervového systému. Jeho hormonálna rovnováha sa narušila a jeho motivácia trénovať sa znižovala. Keď k tomu pridáme to, že s tréningom, ktorý sme praktizovali a o ktorom som hovoril vyššie, sme nemali žiadne výsledky, môžeme sa čudovať, že ho to prestávalo baviť?

Druhým spúšťačom bola neinformovanosť, respektíve to, že nevedel, čo má cvičiť. Upadal tak do skepsy a monotónnosti.

Tretím a najdôležitejším spúšťačom bolo to, že tréning bol pre neho nový. Každá nová vec v našom živote si vyžaduje vybudovanie návyku. Ja osobne som si vybudoval návyk rýchlejšie, pretože ma hnala vášeň k tréningu a začal som sa v tréningu vzdelávať, takže sa moja motivácia posúvala. On však radšej čerpal rady odo mňa. Okrem toho, naše tréningy trvali často krát aj dve hodiny a chodili sme cvičiť 3x do týždňa, na základe odporúčaní. Na základe toho si kamarát nevybudoval dostatočne pevný návyk na tréning.

Ako to vyriešiť?

Potom, ako som videl kamaráta postupne opustiť tréning natrvalo, som si povedal, že musím prísť na spôsob, ako priviesť k tréningu čo najviac ľudí. Ale nie iba priviesť, ale ukázať im spôsoby, ako si tréning zamilovať a zostať pri ňom.

Mojou vášňou sa stalo štúdium všetkých dostupných materiálov o posilňovaní, strave, zdraví, tréningu. V posledných rokoch študujem aj návyky a celkovo psychologickú stránku pretvorenia životného štýlu.

Pretože sám viem, aké je ťažké začať s tréningom a koľko chýb som musel spraviť, ktoré ma zabrzdili často aj na dlhú dobu, chcem, aby ste vy tieto chyby robiť nemuseli.

Mojou prvou radou je to, aby ste sa predtým ako začnete s tréningom, vzdelávali. Vyberte si skutočne kvalitný zdroj informácii a najlepšie niekoho, kto nie je geneticky obdarený a musel si prejsť peklom, aby sa posunul o krok vpred.

Druhá rada odo mňa pre Vás je, venujte dostatočnú pozornosť budovaniu motorických návykov a základom aktivácie svalov. V opačnom prípade budete preťažovať kĺby, úpony a nikdy tréning nepovedie k zlepšeniu zdravia, ale naopak, k jeho zhoršovaniu.

Treťou radou je, voľte tréning, ktorý nezaťažuje centrálny nervový systém. Voľte cviky, ktoré nepovedú k preťaženiu CNS a vy tak budete môcť trénovať dlhšie ako 2 týždne.

Štvrtou a veľmi dôležitou radou je, vybudujte si dostatočne pevný návyk na pravidelný tréning. Ideálne začnite s krátkymi tréningami, často (6x týždenne) a s tréningom doma. Budete tak mať možnosť cvičiť kedykoľvek, ušetríte čas na cestu do a z fitnes centra. Okrem toho, tréning 10 minút denne na začiatku predstavuje dostatočnú stimuláciu a ak začnete cvičiť 10 minút denne, ani si to nevšimnete (myslené v rámci času). Tréning 2 hodiny denne Vás na začiatku od tréningu rýchlo odradí, lebo zistíte, že nemáte čas.

Všetky tieto rady som spojil do jedného celku v rámci Uvítacieho tréningového plánu pre nováčikov. Vy tak za cenu jednej kávy týždenne, ušetríte veľa času, ktorý by ste museli venovať štúdiu a získate presný návod ako postupovať.

V ďalšom článku Vám odhalím, ako pokračovala moja cesta...

-Miroslav Provazník

Ak ste v článku našli užitočné informácie a páčil sa Vám, dajte stránke Progress Culture na Facebooku „páči sa mi to“ a zdieľajte ho so svojimi blízkymi. Informácií bude oveľa viac.

V prípade záujmu dostávať všetky novinky priamo do Vašej e-mailovej schránky, vyplňte nižšie, prosím, svoje meno a e-mailovú adresu.